Keď sa ma ľudia pýtajú, aké drevo je najlepšie do pece, vždy sa pousmejem. Pravda je totiž trochu jednoduchšia, než by sa mohlo zdať. V peci sa dá kúriť všeličím – ale len niektoré palivo dokáže pec naozaj dobre vyhriať.
Keď som bol malý, veľa som sa naučil od starých rodičov. Pec bola u nich prirodzenou súčasťou života. Nepoužívala sa len na pečenie chleba alebo koláčov – pec bola srdcom domu.
A práve tam som prvýkrát videl, že do pece nejde len klasické drevo.
Najdôležitejšie pravidlo: drevo musí byť suché
Jednu vec mi starí rodičia opakovali stále dokola – drevo musí byť suché. Bez toho pec nikdy nebude fungovať tak, ako má.
Mokré drevo robí veľa dymu, má slabý plameň a veľká časť energie sa stratí len na odparovanie vody. Oheň síce horí, ale pec sa nezohrieva tak, ako by mala.
Suché drevo naopak vytvára silný plameň. A práve plameň je to, čo v peci zohrieva klenbu aj steny.
Aké drevo sa používalo najčastejšie
Na Slovensku sa najčastejšie používalo tvrdé drevo. Buk, dub, hrab alebo agát. Takéto drevo horí rovnomerne a vytvára dobrú pahrebu.
Agát má navyše jednu zaujímavú vlastnosť – jeho dym má jemnú sladkastú vôňu. Preto sa často používa aj pri údení mäsa.
V iných regiónoch však ľudia používali to, čo mali k dispozícii. Napríklad v niektorých častiach Rumunska alebo Transylvánie sa tradične kúri najmä smrekovým alebo borovicovým drevom.
Aj ihličnaté drevo sa dá použiť, ale musí byť dobre vysušené a zvyčajne bez kôry. Treba však počítať s tým, že ho treba viac než tvrdého dreva.
Do pece sa používalo aj všeličo iné
Na dedine sa kedysi nič nevyhadzovalo. Všetko, čo vedelo dobre horieť, sa využilo.
Veľmi často sa používali konáre z ovocných stromov alebo viniča. Po reze viniča zostávalo veľa suchých výhonkov, ktoré horeli rýchlo a vytvárali silný plameň.
Starí rodičia často používali aj kukuričné klasy alebo kukuričné stonky. Tie horeli rýchlo a dokázali vytvoriť silný oheň.
Dokonca si pamätám, že moja stará mama robila jednu zaujímavú vec. Pri rozkurovaní pece používala najskôr tvrdé drevo – zvyčajne agát. A pri poslednej dávke pridala do ohňa kukuričné klasy.
Vždy sme hovorili, že chlieb upečený v takej peci má trochu inú chuť. Možno to bola len naša predstava – ale možno na tom predsa len niečo bolo.
Ktoré drevo sa neosvedčilo
Nie všetko drevo je však vhodné do pece. Napríklad topoľ síce horí, ale má veľmi malú výhrevnosť.
Raz som skúšal kúriť topoľovým drevom a musel som použiť takmer dvojnásobné množstvo, aby som pec vyhrial na rovnakú teplotu ako pri tvrdom dreve.
Niektoré druhy dreva môžu dokonca zanechať nepríjemnú vôňu. Napríklad drevo z orecha alebo bazy nie je vhodné používať pri pečení.
Hrúbka dreva je rovnako dôležitá
Pri kúrení v peci je veľmi dôležité aj to, ako je drevo naštiepané. Najlepšie horí drevo približne do hrúbky zápästia.
Hrubé polená horia pomaly a nevytvárajú taký silný plameň. Tenšie kusy naopak rýchlo vzplanú a dokážu rozžeraviť klenbu pece.
Záver
Ak by som to mal povedať jednoducho – najlepšie palivo do pece je suché tvrdé drevo. Ale rovnako dôležitá je aj skúsenosť a cit pre oheň.
Naši predkovia to vedeli veľmi dobre. Vedeli, kedy priložiť, aké drevo použiť a ako vytvoriť oheň, ktorý pec rozžeraví tak, aby v nej vzniklo to najlepšie jedlo.
A možno práve preto majú jedlá z pece takú výnimočnú chuť.
Záhradná kuchyňa ako centrum záhrady
Ak premýšľate nad vlastnou záhradnou kuchyňou, pozrite si aj naše články:
- Záhradné kuchyne – prečo sa stávajú srdcom záhrady
- Záhradná kuchyňa – na čerstvom vzduchu chutí jedlo lepšie
- Keď pec spojí ľudí – skutočné momenty zo záhradných kuchýň
Pec na drevo nie je luxus. Je to miesto, kde vznikajú najlepšie chvíle v záhrade.
Čítajte tiež
Záhradné kuchyne
Prečo sa pec stáva prirodzeným centrom každej záhrady.
Na čerstvom vzduchu chutí jedlo lepšie
Záhradná kuchyňa nie je len o varení. Je o atmosfére.
Keď pec spojí ľudí
Skutočné momenty zo záhradných kuchýň Pecmaniak.
Ak plánujete vlastnú záhradnú kuchyňu, pozrite si aj realizácie na stránke záhradná kuchyňa Pecmaniak
